Do vody Pauly Hawkins: ani hlbočina, ani plytčina

Daniel Kovacik 20. júla 2017

Paulu Hawkins väčšina z vás zrejme pozná vďaka jej prvému románu Dievča vo vlaku, ktorý sa dočkal svetového úspechu: 18 miliónov predaných výtlačkov, 79 týždňov v rebríčku New York Times... Tentoraz prichádza so svojou novou knihou, ktorá by sa podobne ako tá prvá dala charakterizovať ako psychologický krimitriler. I keď asi skôr viac psycho ako krimi...

Ak vo vás Dievča vo vlaku vyvolalo mrazenie a otázky o nespoľahlivosti pamäte, ba dokonca neurčitosti vlastnej identity, potom Do vody tieto otázky ešte znásobí. Opäť máme dočinenia s nespoľahlivou hlavnou rozprávačkou, aj keď tentokrát je tu rozprávačov dokonca ešte viac. Dohromady som ich napočítal celkom jedenásť! Nie všetci vystupujú priamo v prvej osobe, prísne vzaté by sme teda skôr mali hovoriť o rôznych pohľadoch, perspektívach, optikách či „point of view". Tak či onak, vychádza nám z toho pestrofarebná mozaiková skladačka, tapiséria prekrývajúcich sa hlasov a pohľadov, v ktorej sa jedna a tá istá udalosť v rôznych očiach a mysliach javí ako udalosť úplne, ale úplne iná... Pretože nikdy neviete, ktoré vaše spomienky sú skutočné a ktoré falošné.

„Izbu raz zaplavilo a všetko, čo ostalo, zanieslo bahno, akoby sa dom stal súčasťou rieky."

Nedôveryhodný rozprávač alebo nedôveryhodný autor?

Knižná ochutnávka novej Pauly Hawkins na Magio pláži

Kompozícia rozprávania je zostavená umne, so znalosťou toho, čo funguje. Niektoré kapitoly na seba bezprostredne nadväzujú, iné paralelne prepínajú dej inam, k inej postave či do iného času. Takéto „ štafetové" rozprávanie (pomyslené odovzdávanie štafety rozprávania inej postave) môže spočiatku vyvolávať istú dezorientáciu a je len na vás, či vám vzbudená (alebo aj nie...) zvedavosť po odhaleniach stojí za to. Striedanie hľadísk navyše predsa len niekedy zbytočne opakuje udalosť, o ktorej už vieme resp. ju iba prehráva z iného uhla, z pohľadu iného účastníka, no nie vždy to prináša do hry niečo skutočne nové a potrebné.

Paula Hawkins: Do vody (ukážka PDF)



Tento kompozičný princíp – mohli by sme ho nazvať zrkadlová paralela (napr. medzi malým Seanom a Joshom; dva paralelné príbehy milostnej aféry; amnézia hlavnej hrdinky i páchateľa apod.) – odráža aj ústredný dejový konflikt odohrávajúci sa medzi sestrami Jules a Nel a spočívajúci v nestabilite vlastných spomienok a subjektívnej nespoľahlivosti pamäte. To, čo Jules po celý čas vníma ako nevysvetliteľnú sestrinu krutosť, Nel možno videla úplne inak... Kto má pravdu a existuje iba jedno správne vysvetlenie toho, čo sa naozaj stalo? Jules tvrdí, že sa so sestrou chcela rozprávať, chcela jej odpustiť, no nevedela ako. Ako, keď ona sama akoby o zmierenie nestála? Ale – skutočne nestála?

Čo to vyvádzaš?" kričala. „Čo to stváraš, ty sprostá tučná krava! (...) Len žiarliš – žiarlila si, keď si bola mladá, a žiarliš aj teraz. Kristepane!"

„Držala si ma pod vodou, alebo si ma ťahala nad hladinu?"

Veru, pamäť je nestála a má zvláštnu tendenciu byť selektívna. „Spája nás rovnaký príbeh, Nel, no každá ho rozpráva inak, však?" prihovára sa svojej mŕtvej sestre Jules a je to zároveň aj popis Hawkinsovej metódy rozprávania. Pamäť a jej nespoľahlivosť v ňom hrá kľúčovú úlohu, vlastne až do poslednej strany. V jednom rozhovore to autorka vyjadrila celkom výstižne: „Čo ak si niekto zle zapamätal niečo dôležité, niečo kľúčové pre svoju identitu a celistvosť svojho života?"


Na Magio pláži sme ochutnali aj z novej Pauly Hawkins. Ukážku prečítal herec Martoin Kaprálik.
A takto to tam vyzeralo

Hra na skrývačku chce trpezlivosť

Problémom „subjektívnosti" v románe je však to, že v takmer celej prvej polovici sa Hawkins utápa iba v náznakoch, bez ochoty objasniť čitateľovi (ale aj ostatným postavám) dôležité informácie. Zámerom je, podľa všetkého, držať čitateľa v napätí. Zvyčajne to funguje: neznalosť vyvoláva zvedavosť na to, „čo je za tým". Tu to však skrátka akosi celkom „neladí". Hra na skrývačku po chvíli začne čoraz ľahostajnejšieho čitateľa v lepšom prípade unavovať, v horšom nudiť, a v tom najhoršom vyslovene štvať. Zbytočné naťahovanie informácií, ustavičné zatajovanie sa mi občas zdalo nepatričné. Každý niečo vie, ale dokonca ani pozostalí obetí nič nechcú prezradiť? Vyšetrovateľom, ani čitateľovi! Dopekla, prečo?! Postupne strácate záujem sa čokoľvek dozvedieť a zdanlivo hlboko-významné náznaky vás nechávajú načisto chladnými...

Ale napriek tomu – dajte knihe predsa len šancu! Dlh bude nakoniec splatený! Úvodná dezorientácia v zmätených náznakoch a náročky nezodpovedaných záhadách, to je cena, ktorú tu skrátka treba zaplatiť za odhalenia. Tie totiž naozaj nie sú lacné, a teda niečo stoja. Zhruba od polovice druhej časti to príde: postupne sa iritujúce tajnostkárstvo začína prejasňovať a čitateľ dostane na tanier poriadne výživnú porciu psychológie! V závere už rozprávanie naberá celkom iné tempo a kaskádovité odhalenia postupne doliehajú na čitateľa až do poslednej stránky. Až dokonca si totiž stále nemôžete byť na sto percent istí... Chvíľu to vyzerá tak, chvíľu zas onak. Nakoniec vysvitne, že vrahom je, ako sa dalo čakať, ten, u koho to čakáte najmenej.

Dievča vo vlakuPrečítajte si tiež:

Skôr, než ju uvidíte v kine - Dievča vo vlaku


Namiesto rezultátu:
Viete, ktorá scéna je ako vystrihnutá z Kingovej Carrie? Ak áno, môžete nám odpovedať v komentároch k blogu. Som zvedavý, či si to niekto všimol...

Komu je kniha určená: Milovníkom krimi, psycho a iných trilerov, ale aj tým, ktorých viac ako akcia zaujíma reakcia a dianie v dušiach.

Daniel Kováčik

Naše hodnotenie
Naše hodnotenie: 7/10

Paula Hawkins: Do vodyPaula Hawkins: Do vody
Slovart, 2017
360 strán
ISBN 978-80-556-2746-5

Prečítajte si ukážku z knihy Do vody TU.

Paula Hawkins: Do vody


Diskusia

Zanechať komentár