It´s the end of the world as we know it... and I feel fine

Elena Eleková 21. júla 2016

Koniec sveta, ako ho poznáme je záverečnou časťou voľnej trilógie (Dopper; Kamióny volvo), dá sa však prečítať aj bez toho, aby ste čítali tie predchádzajúce.

Koniec sveta, ako ho poznáme

Doppler

Kamióny volvo

Doppler, ktorý knižky spája, je totiž figúrka, postavička, ktorú si možno zamilujete skrz jej naivitu, ale nijako vám neujde jej vývoj, pretože sa vlastne nevyvíja. Dopplerovou hlavnou úlohou, čoby literárnej postavy, je spranierovať dnešný svet, samozrejme podľa národnosti autora so zvláštnym akcentom na nórske pomery. Výsmech je jemný, ale adresný. Zahŕňa rodinné, partnerské, zamestnanecké i občianske vzťahy, teda všetko s čím sa ako bežní ľudia zapájame do spoločnosti. Absurdné situácie prispievajú spolu s naivitou k humornému rázu knihy.

Doppler, bývalý vzorný otec rodiny a ex-zamestnanec roka sa rozhodne vrátiť zo svojho exilu v divočine, kde prebýval so svojím adoptovaným losom, domov. O tom, ako a prečo sa tam dostal, sa dozviete v krátkom entrée. Teraz sa však vracia k rodine, pozostávajúcej z troch kusov detí a jednej manželky a pri opatrnom skúmaní terénu narazí na nečakanú prekážku. Do domu ktosi pribudol. Lepšie povedané: dom má nového pána. Doppler sa však nevzdáva a dopraje si kopu času ako vymyslieť diabolský plán na jeho vyštvanie. V korune borovice vo vlastnej záhrade sa rozmýšľa naozaj dobre. Plán sa podarí, ale vojna ešte nie je vyhraná. Doppler sa totiž márne pokúša opäť sa prispôsobiť požiadavkám príbuzenstva, čo je, povedzme si, po dvoch rokoch strávených v lese iba s losom dosť náročné. To ešte stále nehovoríme o návrate do práce... Lenže čo také už len môže robiť muž okolo 40-tky, ktorý ďaleko nedospel ani v divočine a nedisponuje ničím iným ako nadmerne veľkým pohlavím a zbierkou receptov na prípravu párkov? A tak sa jeho návrat začína podobať začiatku konca sveta.

Napokon, s ostatnými to nevyzerá o nič ružovejšie. Ľudia chodia do práce, z práce, do alebo zo vzdelávacej inštitúcie, čo im má zabezpečiť pracovné miesto, aby mohli splácať svoje domy a byty, autá a výrobky, čo si kúpia bez toho, aby mohli za ne platiť v hotovosti, a za dovolenky, čo si objednajú, aby išli niekam, kde si budú môcť oddýchnuť a na chvíľu zabudnúť na dlhy, v ktorých uviazli a v ktorých väčšina zostane, až kým ich smrť nerozdelí. Možno sa koniec sveta začína práve takto:

"Človek sa zobudí zavčasu , a keď je už hore, povie si, že môže rovno ísť do práce. Neklamný znak, že život postupne pohlcuje prázdnota."

Preto Doppler začne tráviť čas radšej pred televízorom. Lenže to nie je o nič lepšie. Svet sa na neho valí aj skrz televíznu obrazovku, aj cez internet. Nakoniec nachádza dôkazy konca sveta na každom kroku.

"Potreba informovať neznámych ľudí, že človek celé dopoludnie pracoval v záhradke, teraz sa mu v trúbe pečú koláče a ide do sprchy – dôkaz konca sveta.Nápad poslať nadržanú mládež do hotela na tropickej pláži, dovoliť im, aby sa ich chaotická nezrelosť rozvíjalo niekoľko týždňov, filmovať ich pritom a ukazovať to inej mládeži – nad slnko jasný dôkaz konca sveta."

No napriek tomu je Doppler stále presvedčený, že nízkotučné acidofilné mlieko je vrchol civilizácie, svedčí o vysokej miere pokroku a zaslúži si byť štedro dotované štátom, aby mal k nemu prístup každý. Lebo „ľudia nahovoria o štáte všeličo, no v tejto oblasti isto vie, čo robí. Nie je predsa v jeho záujme, aby v rovnostárskej nórskej spoločnosti onanovali len boháči."

Možno sa budete čudovať autorovej fantázii vo vymýšľaní absurdných zápletiek a situácií, možno súhlasne prikývnete jeho glosám. Možno vám chvíľami cez tú absurdnosť presvitne absurdita vlastného života v tomto spotrebnom svete. Každopádne knižka sa číta veľmi ľahko a plynulo. A pritom sa aj čo-to dozviete. Napríklad, kto sú molokánci.

A ak si Dopplera alebo autorov druh humoru obľúbite, máte to dobré – môžete si prečítať predchádzajúce dve časti.

Text: Elena Eleková


Diskusia

Zanechať komentár