Ani nie Židovka, len Icíková. O tom, ako bánovský farár Jozef Tiso precenil seba a podcenil Slovákov

Elena Eleková 20. augusta 2017

Silvester Lavrík: Nedeľné šachy s Tisom
Možno ešte nebola príhodnejšia doba na vydanie knihy, ktorá sa pokúša vyrovnať s históriou vojnového slovenského štátu, ako je táto. Doba, keď sa časť mládeže – z tej, čo tu ešte zostala – zdraví Na stráž! a hliadkuje vo vlakoch...

V čase, keď sa odohráva príbeh knihy, bol tento pozdrav legitímny. Rovnako ako hajlovanie, ktorému sa v zadnej izbe krajčírskeho salóna Sidónia so svojou položidovskou sesternicou priúča rozprávačka Anička. Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička, ako na ňu v detstve pokrikovali deti, lebo otec sa jej dával dokopy s krivonosými i komunistami (medziiným i s otcom Šaňa Dubčeka) a od svojej neznesiteľne poriadnej slovenskej ženy ušiel až do Ameriky. Lenže aj od detí. A Anička, „slabomyseľná dievčina", ktorej bolo síce nadelené rozumu na školské úlohy aj vynikajúcej pamäti, ťažko chápala, že sa už nevráti. Márne vyčkávajúc pri bráne však pochopila, že:

Nádej je oveľa horšia než sklamanie. Nádej totižto nedá človeku vydýchnuť, núti ho žiť život na špičkách. A to nie je príjemný život, lebo je to život v kŕči.

Smútok, ktorý dievča s črtami autizmu, ako by sme povedali dnes, zachvacoval pri chladnej, prísnej a nešťastnej matke, sa občas mení na záchvaty zúrivosti, lebo ako jej poradí lekárnik Balák:

Silvester Lavrík: Nedeľné šachy s TisomKeď ti ubližujú, radšej sa nahnevaj, než by si mala žialiť. Pán lekárnik je jeden z dvoch mužov, ktorý vnáša do jej života trocha radosti cez spoločné potulky prírodou pri zostavovaní herbára. Tým druhým je práve Monsignore Tiso, pre ktorého Anička prepisuje počas sobôt na bánovskej fare jeho prejavy. Alebo ich počúva cez otvorené okno lekárne Pod platanom.

Počas čítania som trochu ľutovala, že nepochádzam z Bánoviec, lebo kniha, ktorá bojuje vo finále tohtoročnej literárnej ceny Anasoft litera, obsahuje okrem dobových fotografií a množstva dokumentov aj podrobnú mapku vtedajšieho mestečka. Budovy a lokality, ktoré sa v nej spomínajú, by som ako Bánovčanka určite dôverne poznala. Tak ako poznali Icíkovu Anču všetci Bánovčania, ktorí ju zastihli, kým ju neumiestnili do ústavu. Dostala sa aj do lokálnej frazeológie, ako sa to už miestnym bláznom stáva; možno i teraz sa ešte v Bánovciach hovorí: doobliekala si sa ako Icíkova Anča.

Poloha choromyseľnej rozprávačky, ktorá si spomína na vojnovú republiku práve v roku, keď vzniká súčasný slovenský štát, dovoľuje autorovi niekoľko vecí. Komentovať udalosti zdanlivo nezaujato, s prídychom detskej naivity a primiešavať od počiatku narážky na to, čo sa stalo neskôr. Umožňuje tiež vytvoriť jazyk, ktorý v triezvej miere ornamentálne využíva archaizmy (mluno, ačkoľvek...) a slovné zvraty odkazujúce na minulosť. Rozprávaniu to pridáva na špecifickej poetike.

Ďalšou nezanedbateľnou prísadou v autorskej kuchyni sú citáty z dobovej tlače, ale najmä prejavov Jozefa Tisa. Vo svojej dobe prednesené Monsignorovým hrmiacim hlasom mali isto svoj želaný účinok. Dnes z nich súčasníka najmä mrazí. No mrazilo z nich i pána lekárnika, ktorý sa občas pri nedeľnej šachovej partii zmohol na to, aby svojmu prezidentovi oponoval.

Ba aj ťažko chápavá Anička nachádza v Monsignorových prejavoch nesúlad medzi kresťanským a „slovenským" či dokonca logické chyby! Ale ako hovorí v jednej chvíli pán lekárnik: Od Slováka všetko vyvstane. Najťažšie je však Aničke pochopiť, kedy sa zo „Židov" stávajú „židia", i prečo má dať podľa rady Monsignora city bokom, keď jej sesternice, najmä nadovšetko blízku Alicu, odvážajú do pracovného tábora...

Mengeleho dievčaPrečítajte si tiež:

Prežiť! Kniha Mengeleho dievča potvrdzuje záujem o osobné príbehy z koncentračných táborov

Atmosféra sa zahusťuje a Anička už intuitívne tuší, že hoci byť Slovákom je moderné, nie je to žiadna cnosť. Že aj byť horliteľkou v Kruhu slovenských katolíckych žien nie je nič iné len bigotná a nacionalistická zaslepenosť. U pani lekárnikovej navyše okorenená obdivom k významnému mužovi Bánoviec i celého Slovenska a túžbou zaujať viac než len anonymnú pozíciu dobrej dcéry národa. V texte sa pohybujú okrem lekárnika Baláka a samotného Tisa najmä ženské postavy. Svojím spôsobom sú všetky prisluhovačkami režimu, aj keď sa boria predovšetkým so svojimi večnými starosťami, ako si stále, s určitou mierou trpkosti, pripomína Aničkina matka:

Čo žena navarí, zje sa, čo operie, zašpiní sa, čo uprace, zožerie prach. Čo žena miluje, pominie sa. Čo žena povie, počúva iba vietor. Po žene ostávajú iba deti.

Po Icíkovej Anči žiadne deti neostali, ostal však jej príbeh, cez ktorý nám Lavrík sprístupňuje pohľad na naše nedávne „kontroverzné dejiny" a ich tvorcov. Anička v tých svojich súkromných mala aspoň na sklonku života jasno:

„Dve chyby som urobila. Uverila som fašistovi a podcenila som boľševika. Jeden ma pripravil o vieru, druhý o zvyšky rozumu."

Prečo knihu čítať: Pre jedinečné dobové materiály: fotografie, tlačoviny v kontexte ľudského príbehu inšpirovaného skutočnou postavou zo skutočného mestečka. Nedeľné šľachy s Tisom sú dôležitým pokusom vysporiadať sa s našou históriou, o ktorej sme sa na hodinách dejepisu veľa nedozvedeli, a ktorú možno všelijako poprekrúcať. A tiež príjemné sústo pre milovníkov archaickej slovenčiny.

Elena Eleková


Naše hodnotenie
: 9/10

Koho kniha zaujme: Čitateľov so záujmom o naše i svetové dejiny, najmä tie nedávne, a kapitoly z nich, s ktorými sa spoločnosť ešte stále len pomaly vysporadúva. Nedeľné šľachy s Tisom sú tiež príjemné sústo pre všetkých milovníkov archaickej slovenčiny.

Silvester Lavrík: Nedeľné šachy s TisomSilvester Lavrík: Nedeľné šachy s Tisom
Dixit, 2016
412 strán
ISBN 978-80-89662-19-7

Silvester Lavrík: Nedeľné šachy s Tisom


Diskusia

Zanechať komentár