Dobro dieťaťa. Ian McEwan: Právo na život (RECENZIA)

Elena Eleková 13. novembra 2016

Byť sudcom v sekulárnej spoločnosti presiaknutej liberalizmom a individualizmom nie je ľahké. Ešte ťažšie je rozhodovať vo veciach tak dynamicky sa meniacej štruktúry ako je rodina. Rodina, ktorú ovplyvňuje množstvo politických, náboženských a ekonomických vplyvov a ktorá spätne vplýva na spoločnosť. Na to, aby človek zniesol zodpovednosť rozhodovať o životoch iných, musí mať asi svoju mantru.

Mantrou sudkyne Fiony, ústrednej postavy románu Právo na život britského spisovateľa Iana McEwana, je „dobro dieťaťa". Metafyzicky ťažko uchopiteľné a zdôvodniteľné iba pri použití množstva spresňujúcich slov, logických argumentov podložených súčasným stavom poznania či aspoň všeobecného konsenzu atď. Navyše: Každý dobrý rozsudok by mal mať určitý kultúrny rozmer. Ale akokoľvek sa zdá byť korektné jej rozhodnutie, náplň profesie ju často stavia pred strašné voľby. Ako napríklad v prípade oddelenia siamskych dvojčiat. Samozrejme pod bedlivým dohľadom tlače a médií.

Ian McEwan: Právo na životIan McEwan: Operácia Medový motúzFiona je rozvážna, sebaistá, autonómna, systematická, vie sa odosobniť. No to neznamená, že ju to nepoznamená. Kto sám rozhoduje za iných, ostáva nakoniec sám aj s následkami svojich rozhodnutí. A odrazu aj najbližší človek zachytí už len to, ako sa plaví na osamelej, vzďaľujúcej sa kryhe. Dosť dobre sa môže cítiť ohrdnutý, zanedbaný. Tak ako Fionin manžel, ktorý sa v 60-tke nemieni zmieriť s tým, že jeho žena ochladla v sexuálnej oblasti a namiesto toho, aby pátral po príčine, trucovito jej pred očami naskicuje svoj možný románik s oveľa mladšou partnerkou. V takejto neradostnej situácii stretávame Fionu na začiatku.

Má 59, na krku samé komplikované prípady, deti kvôli kariére oželela a zrazu sa jej rúca aj jej stabilná spoločenská a intímna opora. Fiona to už videla v praxi mnohokrát, svoje vlastné postavenie a možný vývoj teda vie sčasti zhodnotiť s chladným odstupom. Napriek tomu sa celkom neubráni zhrozenému údivu nad tým, že tentoraz je to ona. V snahe uniknúť sa ešte viac ponorí do práce, ktorá jej skrz cudzie trápenia hodí záchranné koleso. Pomedzi to nám McEwan, inak nositeľ prestížnej Man Bookerovej ceny, pomerne zápalisto vysvetľuje štruktúru britského rodinného práva, jeho tradíciu, demokratické zásady atď. No a aby toho nebolo málo, prihodí ešte nový zaujímavý prípad – takmer dospelého chlapca chorého na leukémiu zo sekty Svedkov Jehovových, ktorý spolu so svojimi rodičmi odmieta dať súhlas k život zachraňujúcej transfúzii. Fiona sa ho pred vynesením rozsudku rozhodne osobne navštíviť a tým požehná hlavnej zápletke.

Román neprekypuje dejovými zvratmi, ani prebujnelým opisom prežívania osobnej krízy hlavnej hrdinky, čím si ale zároveň čitateľa príliš nepripúta. Rovnako len načrtnutý je aj príbeh chlapca Adama, ktorý sa uplatní skôr ako schéma, či symbol. Cez neho autor otvára viaceré filozofické, náboženské a etické otázky, viac-menej tiež v rovine akéhosi všeobecného zamyslenia. Zvyšok si každý čitateľ musí dodať sám.

Štylisticky kniha napriek občasným lyrickým pasážam s hudobným a prírodným motívom postráda výraznejšiu poetiku a z textu čpie okrem melanchólie niečo ťažkopádne, suché a chladné, priam ako právnická formulácia. Sčasti je to spôsobené samotnou hrdinkou, ktorej upätosť dovoľuje vyhnúť sa melodráme, zároveň však dáva rozprávaniu trochu neosobný ráz.

Elena Eleková

Koho môže kniha zaujať: milovníkov britských reálií a profesných románov s ambíciou načrtávať komplikované filozofické otázky.


Naše hodnotenie
: 7/10

Rezultát

Ian McEwan: Právo na životIan McEwan.: Právo na život
Slovart, 2016
176 strán
ISBN 978-80-556-2191-3

Prečítajte si ukážku z knihy Právo na život tu.


Knihy od Iana McEwana



Diskusia

Zanechať komentár