Steampunk naruby alebo príliš prudérna dystópia

Daniel Kovacik 23. mája 2017

Predstavte si 19. storočie, v ktorom namiesto priemyselnej revolúcie ovláda anglickú spoločnosť úzkostlivá snaha o mravnú „čistotu". Niežeby v „skutočnom" viktoriánskom Anglicku nebola... Ale tu sa akákoľvek nehanebnosť prejavuje priam fyzickou špinou – dymom unikajúcim z hriešnikovho tela. Vypúšťajú ho najmä chudobní, prostí ľudia, keďže tí sa „prirodzene" nevedia ovládať; aristokrati dokážu žiť v čistote. Práve preto sú vraj predurčení vládnuť! Aby však dosiahli túto cnosť, podrobujú sa budúce elity národa systematickej výchove k sebakontrole v prestížnych internátnych školách.

A práve v jednej z nich spoznávame aj hrdinov nášho príbehu. Dvaja chlapci zo zámožných rodín prechádzajú tvrdou školou a spoznávajú neznáme stránky sveta dymu. Ale čo ak je všetko, čo ich učili, lož? Lož, bez ktorej však spoločenský poriadok, ako ho poznajú, nemôže jestvovať! Zdá sa, že dokonca aj profesori sú zapletení do štátnych záležitostí, siahajúcich až do parlamentu, ba dokonca ku korune...

Škola, základ života?

Dan Vyleta: DymDan Vyleta napísal knihu pre mladých dospelých, ktorá ponúka viac, než len magické bytosti a coolových hrdinov-outsiderov. Všetko v nej riadi prísna, strohá disciplína, niekedy až zvrátená – najčistejší sú tí, čo sa bičujú sebaobviňovaním: som špina, som od narodenia odporný! Dym je prejavom hriešnej vášne, nízkych pudov. Treba ho potlačiť ako vetry, pretože je podobne „spoločensky nežiadúci". „Zastavené vetry" sú „najistejší spôsob, ako sa dostať do neba".

Kto by sa proti takým pravidlám nebúril? Veď pre čitateľa, ktorému je kniha určená, je práve vzbura proti nespravodlivosti a pokrytectvu dospelých prostriedkom upevňovania identity. V románe túto rolu zastupuje najmä charizmatický Thomas Argyle, outsider s vplyvnými poručníkmi, nad ktorým po celý čas visí ťaživé rodinné dedičstvo hriechu. Tento „rebel bez príčiny", prekliatec s Kainovým znamením... trpí pre svoju údajne vrodenú náchylnosť k zločinu. Príťažlivosť, ktorou ho zvádza túžba po násilí. Dym!

Jeho najlepším priateľom, verným spoločníkom – a pravým opakom – je Charlie Cooper, syn jednej z najzámožnejších anglických rodín. Charlie a Thomas reprezentujú tradičnú dvojicu dopĺňajúcich sa protikladov: Charlie je mierny, láskavý, priateľský a dokonale spoločenský, kým Thomas typický „ježko", rozhnevaný mladý muž, sarkastický a cynický mizantrop, ktorému nie je nijaká urážka cudzia. Až tak, že je to vlastne... sexi. Najmä pre dievčatá, ktoré ako vieme, majú na „zlých chlapcov" slabosť; no a jedna taká sa vyskytne aj v Dyme. Ale neprezrádzajme priveľa. Stačí povedať, že Charlie a Thomas sú ako Dean a Jess z Žien rodu Gilmourovcov.
Milý a dobrý chlapec, versus provokujúci grobian. Koho si len vybrať? Veru, ťažká voľba.

Reforma a revolúcia

Kniha má šesť častí a každá sa odohráva na inom mieste. Spája ich iba trojica hlavných hrdinov. V prvej časti autor predstavuje najmä filozofiu dymu (príznačne sa odohráva v škole a pre mňa osobne bola azda najzaujímavejšia). Podobne ako bolesť signalizuje ohrozenie, dym je (prí)znakom hriechu. Preto mu vlastne treba byť vďačný za jeho nepríjemnú existenciu. „Dym neklamal. Bolo v ňom zlo podobne ako sú červy v kuse zhnitého mäsa." Ale je tu aj istý rozpor: „(z)ákony dymu boli zložité." Ak napríklad sami pokladáte svoje konanie za cnostné, bez ohľadu na to, či takým je aj pre druhých, dym vás nechá na pokoji. Takže stačí žiť v uspokojujúcom sebaklame...?

„Zavše mohlo ísť o dosť ohavné klamstvo, a predsa ste ostali ušetrení. (...) Inokedy dym vyvolali také malicherné priestupky, že ste si ich sotva uvedomili: siahli ste po sušienke skôr, než vás ponúkli; uškrnuli ste sa, keď sa sluha pošmykol na čerstvo vyleštených schodoch."

Kde je tu spravodlivosť? Deti učia, že keď „morálna choroba" dosiahne pokročilé štádium, človek púšťa dym aj pri najnevinnejšej zábave... Nie sú ale niektorí jednoducho odsúdení na chorobu – a večné zatratenie?

Spoločenská hierarchia, v ktorej vládnu „čistí", je založená na smiešnom pokrytectve bohatých, podobne ako prohibícia v Amerike v 20. rokoch. Obchod so zakázaným ovocím prekvitá so všetkou počestnosťou! Korupcia a dvojaký meter – alebo nekompromisná „zvieracia kazajka sebakontroly" pre všetkých? Ako sa zdá, zatiaľ nekonfliktne vládnu ruka v ruke..., akurát že aj medzi rovnými sú ešte rovnejší! Vedecký rozum stojí raz na strane reformy, ktorá má zlepšiť postavenie „hriešneho ľudu" (a prekvapivo tak vlastne bráni hodnoty mravnej čistoty), inokedy zas vystupuje pod zástavou revolúcie evokujúcej akýsi utopický socializmus.

„Revolúcia. Ktorý mladý muž nesníval, že bude jej príčinou?"

Dan Vyleta: Dym Dan Vyleta: Dym

Obrazy ako z filmu

V príbehu všetko do seba elegantne zapadá, je naprojektovaný až s inžinierskou pedantskosťou. Hoci, nevyhne sa ani istým logickým chybám či „nedovysvetleným", nedomysleným miestam. Odkiaľ sa vlastne dym vzal? Prečo by sa o ňom nepísalo už v dávnych knihách, keby nebol večný? A ak je v knihe technika postavená mimo zákon, pretože by vraj mohla spochybniť spoločenský poriadok („Mohli by zbohatnú noví ľudia"...) – prečo je potom fikčný Londýn rovnako plný tovární ako ten dobový? Tu sa tiež Vyleta dopúšťa istých historických zjednodušení, keď pomyselný spor o pokrok stereotypne spája s politickým bojom konzervatívnych toryovcov a whigovcov (hoci tí sa v knihe spomínajú iba ako liberáli).

Tí prví, ktorých reprezentuje aj rodina Charlieho Coopera, sa snažia v krajine zakonzervovať stáročný poriadok a prostriedkom k tomu má byť nielen potlačenie divadla a umenia, ale aj

plošný zákaz dovozu zahraničných technológií a myšlienok – čo by však reálne urobilo z Anglicka skôr zaostalú krajinu než bohatú svetovú veľmoc, ktorou podľa všetkého vo Vyletovej knihe napriek tomu stále je.... „Zakázaná veda", „nemorálna fyzika"? Smiešne, konštatuje jedna z postáv. Áno, ale nie je potom trochu pritiahnutá za vlasy už samotná premisa, že by to tak (hoci len v knihe) vôbec mohlo fungovať? Ba dokonca – prosperovať?! Svet, kde je aj papier v podstate kontraband...?

Nuž ale... neprekáža to natoľko, aby sme si čítanie neužili! Z Dymu by bol nepochybne výborný film, pretože obrazová zložka príbehu je naozaj skvostná. Počúvajte toto:

„Jazda kočom pripomínala sen: pol tucta dojmov zošitých bez zmienky o čase."

„Na londýnskej ceste sa pohybuje diabol. Diabol s náhrdelníkom z ľudských prstov."

Striedanie rôznych postáv ako rozprávačov prináša rôzne uhly pohľadu a často i prvok tajomnosti, zavádzania, hádankových náznakov (metóda tzv. info-cluingu), keď je čitateľ dlho v neistote o tom, čo si má vlastne o tej ktorej postave myslieť. V niektorých prípadoch vlastne až do konca...

Daniel Kováčik

Naše hodnotenie
Naše hodnotenie: 7/10

Rezultát a komu je kniha určená: Tak či onak, Dym ostáva zaujímavou kuriozitkou aj v literatúre pre young adults. Súperenie o srdce dievčaťa sa v ňom spája s ideovým zápasom o budúcu povahu sveta. Ale v novom svete azda bude miesto aj pre voľnú lásku, ktovie :) Tak hor sa svetom proletári, ku krásnym novým... zadymeným... hriešnym... zajtrajškom!

Dan Vyleta: DymDan Vyleta: Dym
IKAR, 2017
488 strán
ISBN 978-80-551-5231-8

Stiahnite si ukážku z e-knihy Dym.

Dan Vyleta: Dym kúpiť



Diskusia

Zanechať komentár
Peter Peterson 24. mája 2017 v 15:53

Čo by som ja osobne knihe trochu vyčítal, je občasné skĺznutie k milostnému gýču. Rozvíjanie sexuality u mladých dospievajúcich je podané s ostýchavou cudnosťou banálnych metafor.

Ďalší problematický okruh sa viaže k ustavičnému tematizovaniu „dymu“ (často práve v erotickom kontexte): „vyčítala som to z tvojho dymu“; „vyčítal to z jej dymu“; „všetko bolo vpísané v jeho dyme“; „v tom zvláštnom jazyku dymu“, „spoznal by ju podľa jej dymu“ atď, atp.
Dym sem, dym tam, stále dokola o tom, ako ho niekto púšťa a niekto blízko vedľa neho zasa vdychuje, ochutnáva, necháva preniknúť do seba... Kým na začiatku ochotne, s primeranou poetickou licenciou, akceptujeme túto novú, „bizarnú“ črtu príbehového sveta, postupne sa až nutkavé opakovanie tejto zvláštnosti stáva čoraz nefunkčnejším a nadbytočnejším, a ku koncu knihy pôsobí už trochu únavne.

Hena 24. mája 2017 v 15:56

Sú takí, čo bojujú proti dymu v mene vedy. Aj Boh je vraj vedec... V knihe však autor pochybuje, či ide skutočne o boj proti hriechu samotnému, alebo skôr iba proti príznaku hriechu. Veda môže vyliečiť chorobu – je ale hriech iba choroba? ALebo len príznak choroby? A čo naša slobodná vôľa konať zlo? Ak sme iba chorí, potom predsa za nič nemôžeme. Nikto nás nemôže súdiť! Budeme snád dobrí len preto, že stratíme schopnosť hrešiť? Ľahostajní, bez vášní, obyčajne Automaty, ako v Mechanickom pomaranči.